Zmluva o pôžičke – čo všetko by mala obsahovať?

Pokiaľ všetko prebieha podľa plánu, tak sa o zmluvu o pôžičke veľmi starať nemusíte. Požičiate si peniaze a potom ich niekoľko mesiacov či rokov splácate. Drvivá väčšina ľudí si uvedomí dôležitosť zmluvy o pôžičke až v momente, keď nastanú problémy. Povedzme, že stratíte zamestnanie. Alebo ochoriete. Mesačné splátky zrazu začnú z rodinného rozpočtu ukrajovať ďaleko väčší kus. Časom sa to stane až neznesiteľné. Ako takúto situáciu riešiť? Existuje aj opačná situácia. Váš príjem sa zvýši a rozhodnete sa predčasne splatiť pôžičku. Obe situácie rieši zmluva o pôžičke. Čo by mala obsahovať? Čo by mal o nej vedieť každý človek žiadajúci o pôžičku?

Zmluva o pôžičky a zmluva o úvere nie je to isté

V zmysle zákonov Slovenskej republiky sa zmluva o pôžičke riadi Občianskym zákonníkom. Presnejšie paragrafom 657.

Pokiaľ si plánujete požičať peniaze od banky či nebankovej spoločnosti, so zmluvou o pôžičke však do kontaktu neprídete. Ako je to možné? S bankami či nebankovkami podpisujete zmluvu o úvere. Nie je pôžička a úver to isté? Významovo áno. Naše zákony tu však vidia rozdiel. A mali by ste ho vidieť aj vy. Zmluva o pôžičke je jednoducho odlišná od  zmluvy o úvere.

Pozrime sa bližšie na rozdiel medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere:

  • Zmluva o pôžičke – riadi sa Občianskym zákonníkom. Túto zmluvu využijete pri pôžičke medzi dvoma fyzickými osobami.
  • Zmluva o úvere – riadi sa Obchodným zákonníkom. Túto zmluvu využijete v prípade, keď si požičiavate od podnikateľského subjektu, ktorý sa venuje poskytovaniu úverov.

Zmluva o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka

Hlavným rozdielom medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere je v účele celej zmluvy. Zmluva o pôžičke podľa občianskeho zákonníka predpokladá skôr jednorazovú transakciu. Veriteľ v takomto vzťahu nepožičiava peniaze organizovane či systematicky. Povedzme, že si potrebujete požičať peniaze. Máte dobrých priateľov, ktorí vám nemajú problém požičať. Veria vám, že im peniaze vrátite.


Zmluva o pôžičke podľa Občianskeho  zákonníka nemusí mať písomnú formu. Stačí, keď sa s kamarátom či kamarátkou dohodnete ústne. Odporúča sa však využiť písomnú formu zmluvy, keďže ústne dohody sa pred súdom dokazujú len veľmi ťažko.

Pôžička podľa Občianskeho zákonníka nemusí mať iba finančnú podobu. Požičať si môžete prakticky čokoľvek. V zmluve o pôžičke sa potom dohodne forma odplaty – teda úrok. Pri požičaní vecí sa dohaduje vrátenie rovnakej veci, prípadne výmena za inú vec. Úrok môže byť pri veciach definovaný finančne alebo naturálne. Ak niekomu požičiate 10 jabĺk, v zmluve si môžete dohodnúť, že o rok vrátite 15 jabĺk.

Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Čo to znamená? Najlepšie je to možné pochopiť pri porovnaní so zmluvou o úvere. Zmluva o pôžičke vzniká v momente odovzdania požičanej veci/peňazí. Zmluva o úvere je tzv. konsenzuálnou zmluvou. Najprv zmluvu uzavriete a tým získate nárok na čerpanie finančných prostriedkov – až potom ich začnete čerpať.

Čo všetko musí obsahovať zmluva o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka:

  • jasné stanovenie účastníkov  zmluvy – kto je dlžník a kto veriteľ
  • údaje zmluvných strán – mená a priezviská, adresy trvalých bydlísk, čísla občianskych preukazov
  • čo sa požičiava (predmet zmluvy)
  • záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi dohodnutú sumu peňazí alebo vec na používanie
  • povinnosť dlžníka vrátiť dohodnutú sumu peňazí navýšenú o úrok. V prípade nepeňažnej pôžičky vrátiť rovnakú vec.
  • vyčíslenie úroku
  • podpis oboch strán

Zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka

Pokiaľ sa vyberiete do banky alebo si zavoláte obchodného zástupcu nebankovej spoločnosti, prídete do kontaktu so zmluvou o úvere. Tento typ zmluvy je definovaný v Obchodnom zákonníku. Presnejšie v paragrafoch 497 až 507. Všetky pôžičky, ktoré sú poskytované podnikateľskými subjektmi sa musia riadiť týmto zákonom. Žiadna banka či nebanková spoločnosť vám nemôže požičať peniaze na základe Občianskeho zákonníka.

Dôležitými časťami zmluvy o úvere sú:

  • určenie zmluvných strán – veriteľ, dlžník
  • záväzok veriteľa na žiadosť dlžníka poskytnúť úver
  • vymedzenie rozsahu úveru
  • záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť
  • záväzok dlžníka z poskytnuté úveru zaplatiť úroky

Ďalším povinným údajom zmluvy je aj spôsob uhradenia splátok a iných platieb. Uvádzať je potrebné takisto aj maximálnu čiastku úveru. Na prvý pohľad sa hlavné časti zmluvy o úvere veľmi nelíšia od zmluvy o pôžičke. Rozdielov je však pomerne veľa.

Zmluva o úvere upravuje iba požičiavanie peňazí. Požičiavanie vecí nie je možné. Tento typ pôžičkovej zmluvy musí byť písomný. Podpisuje sa v dvoch vyhotoveniach. Jednu zmluvu má dlžník a druhú veriteľ.

Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou. Jej podpísaním vzniká nárok na čerpanie pôžičky. K čerpaniu dochádza až neskôr. Dlžník je po podpise zmluvy oprávnený získať peňažné prostriedky v lehote určenej v zmluve. V prípade, že táto lehota nie je v zmluve priamo určená, dlžník má právo  tento nárok uplatniť, pokým zmluvu niektorá strana nevypovie.

Ochrana spotrebiteľa pri poskytovaní pôžičiek

Do poskytovania úverov sa do veľkej miery mieša aj štát. Chápe sa, že medzi profesionálnymi poskytovateľmi úverov a bežnými ľuďmi nie je rovnocenný vzťah – štát  teda musí ľudí chrániť.

Slovenská republika to robí formou Zákona a spotrebiteľských úveroch (pôsobí ako doplnok Obchodného zákonníka). Tento zákon definuje tzv. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí spĺňať rôzne zákonné podmienky. Štát sa jednoducho snaží chrániť svojich občanov pred nekalými praktikami poskytovateľov pôžičiek. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje povinnosti poskytovateľa informovať poberateľa pôžičky o samotnej pôžičke.

Zákon napríklad vyžaduje, aby v zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (známa pod skratkou RPMN). Takisto udáva aj presný spôsob výpočtu RPMN. Táto požiadavka má svoj jasný účel. Mnohé banky či nebankové spoločnosti sa v minulosti snažili maskovať skutočnú cenu pôžičky. Vedeli, že ľudia sú zvyknutí porovnávať úvery iba na základe úrokov. Obišli to. Náklady na pôžičku skryli do rôznych poplatkov. RPMN berie do úvahy aj všetky možné poplatky. Na základe ročnej percentuálnej miery nákladov je možné spoľahlivo porovnávať pôžičky od rôznych poskytovateľov. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje aj predčasné splatenie úveru. Dlžník tak nemôže byť nútený do platenia úrokov z tej časti pôžičky, ktorú splatil predčasne.

Spotrebiteľ má dnes aj zákonné právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní od jej podpísania.

Ďalšou formou ochrany spotrebiteľa je nevyhnutnosť priložiť k zmluve štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. V tomto dokumente nájdete dôležité informácie o totožnosti a kontaktné údaje veriteľa, charakteristiku hlavných vlastností pôžičky a všetky potrebné informácie týkajúce sa nákladov spojených s úverom. Spomenuté sú aj dôležité právne aspekty čerpania úveru.

Európska Únia sa snaží donútiť poskytovateľov pôžičiek, aby svojich klientov dôsledne informovali o svojich produktoch. Napriek tejto snahe sa podvodníkom s pôžičkami na Slovensku veľmi dobre darí. Dozor nad dodržiavaním podmienok týkajúcich sa zákonných požiadaviek na zmluvu o úvere vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

Pár slov na záver

Zmluva o pôžičke je v podstate jednoduchou zmluvou. Vôbec nemusí byť dlhá či komplikovaná. Každý žiadateľ o úver by si mal nájsť zopár minút a preštudovať si zmluvu o pôžičke. Najdôležitejším údajom je ročná percentuálna miera nákladov. Toto číslo vám hovorí, aká je pôžička drahá. V prípade neistoty je dobré si nechať poradiť od niekoho, ktorá má s takýmito typmi zmlúv nejaké skúsenosti. Prípadne môžete využiť služby právnika. 

Zmluva o pôžičke – čo všetko by mala obsahovať?
2.62 (52.35%) 68 hlasov
Bez reakcí

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *