Vo svete poskytovateľov finančných produktov môžeme vnímať istú dichotómiu, ktorú každý iste pozná. Delenie subjektov na banky a nebankové spoločnosti. Už akosi intuitívne si človek spája prvé menované s o čosi väčšou dôveryhodnosťou, než ten zvyšok.

Vzhľadom na zmluvné podmienky poskytované množstvom nebankoviek a ich následnou reguláciou zo strany štátu ide s najväčšou pravdepodobnosťou o oprávnené predsudky. Národná banka Slovenska začala od apríla roku 2015 udeľovať licenciu iba tým subjektom, ktoré splnili prísne pravidlá. Ako sa odvtedy zmenil stav?

Nebankové subjekty pred zmenou zákona v roku 2015

Okrem bánk, známych z reklám, na slovenskom finančnom trhu istú dobu fungovalo aj veľké množstvo tzv. nebankových subjektov (vyše 300). Tieto spoločnosti tiež ponúkali rôzne produkty, predovšetkým klasické spotrebné úvery pre bežného človeka. Takýmto poskytovateľom sa pritom mohol stať ktokoľvek, kto mal založenú aspoň živnosť a dostatok kapitálu na podnikanie.

Tým, že do roku 2015 takéto subjekty nepodliehali prísnej regulácií zo strany štátu a Národnej banky Slovenska, mohli si robiť, takpovediac, čo chceli. A takmer vždy na úkor klienta, dlžníka, ktorému možno iba jeden mesiac meškala výplata a nemal na živobytie.

Veľké množstvo nebankových spoločnosti sľubovalo potenciálnym zákazníkom ľubovoľný obnos okamžite na ruku.

Pre ľudí v existenčných krízach išlo navonok ako o dar z nebies. Zmluvné podmienky totiž zvykli byť nastavené likvidačne, či už formou extrémne vysokých úrokov (nezriedka aj takmer 100%-ným), alebo drsným penále za omeškanie. Nehovoriac o tom, že formy vymáhania sa občas pohybovali až na hrane zákona.

Kto by teda takúto zmluvu podpísal? Už navonok predsa musí byť jasné, že podmienky sú nevýhodne nastavené.

Cieľovými subjektami nebankoviek boli:

• dôchodcovia
• vysokoškolskí študenti
• ľudia v nečakaných finančných problémoch
• jedinci, ktorým by banka za normálnych podmienok úver neposkytla

Novela zákona, bod zlomu

V apríli 2015 vošla do platnosti novela zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá značne preriedila trh finančných poskytovateľov z radov nebankových subjektov. Kľúčovým bodom legislatívnej úpravy bolo udeľovanie licencii poskytovateľom pôžičiek. To sa natoľko sprísnilo, že drvivá väčšina nebankoviek jednoducho musela odísť z trhu.

Aké boli podmienky dovtedy? Až naivne jednoduché. Stačilo, ak sa poskytovateľ zaregistroval a mohol požičiavať peniaze. Žiadne kontrolné mechanizmy nefungovali a to otváralo dvere netransparentným živlom.

Národná banka Slovenska však od 1. septembra 2015 poskytla licenciu iba takým subjektom, ktoré:

• zadávajú informácie o poskytovaných pôžičkách minimálne do jedného elektronického úverového registra
• poskytujú úvery výhradne prevodom na bankový účet, nie v hotovosti, ani kombinovaným spôsobom
• disponujú základným kapitálom, resp. imaním minimálne vo výške 500 000 €, ktorý nadobudla transparentným a dôveryhodným spôsobom
• majú platný reklamačný poriadok a vynakladajú tzv. odbornú starostlivosť o potenciálneho klienta, čo znamená, že mu všetky zmluvné podmienky dôkladne vysvetlia ešte pred podpisom a počas trvania čerpania úveru sa oň náležite starajú v rámci zákazníckeho servisu
• sú seriózne, spôsobilé a bezúhonné – licenciu nedostane subjekt, ktorý má trestnú, resp. pofidérnu minulosť, prípadne je bez vzdelania, s netransparentným spôsobom podnikania a podobne
• majú vo vedení fundovaných ľudí, ktorí majú minimálne 5-ročnú prax v úverovom sektore (v prípade vysokoškolsky vzdelaných ľudí 3 roky), nepôsobili v spoločnosti, ktorej bola licencia odobratá, alebo bola v konkurze
• adekvátne preverujú bonitu potenciálneho klienta, teda v podstate jeho schopnosť splácať pôžičku – predovšetkým formou overovania v úverovom registri
• neobťažovali svojich klientov, t.j. nenavštevovali ho v mieste bydliska či v práci, netelefonovali mu po 18:00 hodine, resp. počas víkendov a sviatkov
• dodržujú úverový strop, ktorý sa pohybuje vo výške dvojnásobku priemernej RPMN za uplynulý kalendárny rok
• sú zaregistrované na webe Národnej banky Slovenska v sekcii Nebankoví veritelia a ostatné subjekty

Už na základe tohto zoznamu je vidieť, že Národná banka Slovenska to s reguláciou nebankoviek myslela naozaj seriózne.

Aký bol účinok novely zákona?

Predpokladaný. V priebehu posledných takmer 4 rokov zanikla drvivá väčšina (z cca. 300 takmer 90%) všetkých nebankových poskytovateľov pôžičiek. Ironicky pôsobí najmä skutočnosť, že tentoraz likvidačným podmienkam čelili oni a nie ich klienti. Nebankové spoločnosti, ktoré nezanikli okamžite po nadobudnutí účinnosti novely, museli skôr či neskôr priznať porážku, nakoľko nedokázali prísne podmienky dodržiavať dlhodobo.

Štátny regulačný mechanizmus sa prejavil ako veľmi prospešný najmä vo vzťahu ku konečnému poberateľovi úveru. Trh sa prečistil od netransparentných poskytovateľov, ktorých praktiky miestami hraničili až s úžerou.

Nebankovky však nezanikli úplne. Viaceré spoločnosti túto celoplošnú reguláciu prežili, išlo predovšetkým o solventnejších a serióznejších poskytovateľov pôžičiek, ktorí na trhu fungovali dlhodobejšie. Stále teda existuje alternatíva pre ľudí, ktorí sú pre banky príliš rizikoví, prípadne málo bonitní a rentabilní z hľadiska schopnosti splácať.

Ich zoznam je možné nájsť v registri nebankových subjektov, ktorý vedie priamo Národná banka Slovenska.

Situácia v súčasnosti

Aj napriek nepochybne pozitívnym zmenám, ktoré novela zákona priniesla, stále je možné stretnúť sa s nečestnými praktikami zo strany nebankoviek. Niektoré z nich sa totiž snažia „podliezť“ prísne pravidlá zo strany NBS a získať tak pre seba výhodu.

Čo robia najčastejšie?

Veľmi frekventovaným javom je, keď nebanková spoločnosť poskytne pôžičku aj človeku, ktorého bonitu si dostatočne nepreverí, resp. jeho schopnosť splácať nie je adekvátna. Skôr či neskôr sa teda takýto dlžník dostane do situácie, kedy mu budú hroziť rôzne penále a strata majetku.

Objavili sa tiež prípady, kedy nebankovky aj napriek zákazu poskytli peniaze klientovi v hotovosti a nie regulárnym prevodom na účet. Častým javom sú takisto netransparentné zmluvné podmienky a rôzne skryté poplatky, ktoré pri podpise nemusia byť zjavné.

Je tiež dôležité spomenúť ďalší neželaný sprievodný jav novely zákona. Tým je vznik rôznych subjektov, ktoré poskytujú pôžičky načierno, teda bez licencie. Práve v prípade takýchto spoločností a jedincov hrozí potenciálnemu klientovi najväčšie riziko, najmä v podobe obrovských úrokov a nepríjemnostiach pri vymáhaní dlžôb.

Ako teda znie naše odporúčanie na záver? Ak sa už rozhodnete pre pôžičku z nebankovej spoločnosti:

• dôkladne si preštudujte zmluvné podmienky
• pýtajte sa na RPMN, skryté poplatky, penále za omeškanie, klientsky servis
• nechajte si na konkrétnom príklad vysvetliť mechanizmus splácania (s konkrétnymi číselnými údajmi a sumami)
• spoločnosť si preklepnite v registri NBS, ale aj v recenziách užívateľov na interne, prípadne u známych
• nepožičiavajte si od nelicencovaných poskytovateľov
• nepožičiavajte si viac, než ste schopní splácať (vaša mesačná splátka by vás mala nechať s takým zostatkom na účte, ktorým pokryjete všetky svoje ďalšie náklady a značnou rezervou)