Globálne otepľovanie a environmentálna uvedomelosť sú čoraz častejšie skloňovanými pojmami. Dá sa dokonca povedať, že neprejde už ani deň bez toho, aby sa o nich médiá, politici, či verejnosť nezmienili. A oprávnene, nakoľko energetické a priemyselné trendy posledných rokov majú na životné prostredie výrazne negatívny dopad.

Jedným zo spôsobov enviro-ochrany sú aj legislatívne zmeny. Už v roku 2020 nadobudne účinnosť Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Toto nariadenie sa dotkne, okrem iného, aj celkových nákladov na výstavbu rodinných domov. Všetko podstatné sa dozviete v tomto texte.

O čom táto smernica je?

Namiesto toho, aby sme zachádzali do nudných právnických definícií a strácali sa v definíciách, vám ponúkame stručnú a zrozumiteľnú definíciu tohto nariadenia EÚ.

V skratke – všetky súkromné obytné budovy postavené od 1. januára 2020 sa majú čo najviac priblížiť nulovej spotrebe energie (takými sú napr. tzv. pasívne rodinné domy).

Takáto hospodárska úspora by sa mala stať celoplošným štandardom v každom členskom štáte. Smernica je súčasťou boja proti globálnemu otepľovaniu, čoraz rýchlejšiemu míňaniu sa prírodných zdrojov a celkovému environmentálnemu úpadku.

Európska únia nechala každý štát, nech si presne legislatívne zadefinuje „nulovú spotrebu“, gro je dosiahnuť zhruba 20% energetickú úsporu oproti súčasným štandardom.

Čo to znamená v praxi? Jednoducho povedané, nové rodinné domy budú musieť byť ekologickejšie. Celková ročná spotreba energie musí klesnúť zhruba o jednu pätinu voči dnešku. Samozrejme sa to netýka rodinných domov, ktoré rátali s touto myšlienkou v prvopočiatku (tzv. zelené a pasívne stavby). Okrem iného má dôjsť k minimalizácii produkcie skleníkových plynov a podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Plánujete výstavbu domu? Priplatíte si

Pre človeka, ktorý po 1. januári 2020 plánuje výstavbu rodinného domu to znamená, že mu stúpnu celkové náklady. A to bez ohľadu na to, či projekt realizuje svojpomocne, alebo ho zverí do rúk firme. Nárast cien je predpokladaný o zhruba 10 až 25%, v závislosti od veľkosti stavby.

Pre splnenie prísnejších podmienok ekologickosti domov totiž budú musieť byť využívané kvalitnejšie a efektívnejšie, no taktiež drahšie materiály. Ide napríklad o hrubšie izolácie, viackomorové systémy plastových okien a dvier, tepelné čerpadlá a podobne. Aj keď tieto stavebné prvky dokázateľne prispievajú k úspore, stoja o poznanie viac než jednoduchšie, širokoplošne využívané materiály.

Dôraz bude tiež kladený na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, čo sa rovnako pretaví do nárastu nákladov. V nových domoch tak budú čoraz častejšie aplikované rekuperačné systémy, solárne panely, využívanie biomasy a geotermálnej energie, prípadne podobné ekologické mechanizmy.

Firmy a jednotlivci tým pádom budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka. Výnimkou budú ľudia, ktorí získajú stavebné povolenie do konca decembra tohto roka. Vzhľadom na zdĺhavý proces je však potrebné žiadosť podať čím skôr.

V neposlednom rade sa na zvýšení nákladov na stavbu rodinných domov podpíše aj to, že stavebné firmy budú musieť rekvalifikovať svojich pracovníkov. Nie každá spoločnosť sa totiž špecializuje na nízkoenergetické projekty a v rámci zachovania konkurencieschopnosti sa musia prispôsobiť meniacim sa podmienkam na trhu.

Aká je budúcnosť?

Už dnes platia energetické pravidlá pre verejné budovy, akými sú napríklad rôzne úrady, štátne nemocnice, školy. Od januára tohto roka sa smernica vzťahuje aj na developerov, ktorí budujú stavby nad 350 metrov štvorcových. Ak k tomu pridáme ekologickosť nových rodinných domov, tak dopad na životné prostredie by mal byť značný.

Celoplošná minimalizácia energetickej náročnosti stavieb by mala mať za následok pokles produkcie skleníkových plynov. A to je hlavným cieľom celej legislatívnej úpravy.

Inou vecou je však dopad na dopyt po nových rodinných domoch. Pokles sa odrazí na stúpajúcich nákladoch, pretože firmy si budú musieť kompenzovať nižší záujem zo strany obyvateľstva. Už v súčasnosti vysoké náklady tak, ako sme už spomínali, narastú. Môžeme teda predpokladať, že vo všeobecnosti sa bude stavať menej rodinných domov. Smernica sa však nedotkne napríklad chatiek a menších rekreačných budov určených na súkromné použitie.

Vydýchnuť si môžu tiež majitelia už stojacich rodinných domov, ktorí plánujú rekonštrukciu (ak sa nejedná o kompletnú rekonštrukciu, prípadne prestavbu). Tí na nové štandardy nemusia prejsť okamžite, je však možné, že EÚ v budúcnosti pritlačí aj na nich.

V súčasnosti nie je známe, ako sa k veci postaví štát.

Jedným zo spôsobov pomoci občanom sú rôzne druhy dotácií a príspevkov. Napríklad naši českí susedia si môžu podať žiadosť v rámci programu Nová zelená. Prostredníctvom neho tak môžu získať dotáciu na zateplenie, solárne panely, prípadne na vykurovanie.